• PDHJ Lansa Fim do Relatóriu Monitorizasaun Estadu Emerjênsia Ba Periodu Primeiro no Segundo

    Dili : PDHJ Lansa Relatório Fim do Relatóriu Monitorizasaun Estadu Emerjênsia Primeiro (I) ba período 28 Marsu – 26 Abril 2020, nomos Lansa Relatório Semanal Estadu Emerjênsia Segundo (II) ba período 28 Abril to’o 10 de Maio 2020.

    1. Relatório Fim do Relatóriu Monitorizasaun Estadu Emerjênsia Primeiro (I) ba período 28 Marsu – 26 Abril 2020

    Provedoria dos Direitos HumanoseJustiça (PDHJ) fo sai ba públiku relatório monitorizasaun Estadu Emerjênsia ba período 28 Marsu to’o 26 Abril 2020 ne’ebé instituisaun independente ne’e realiza iha 12 Munisípius no Região Administrativa Especial Oecusse-Ambeno (RAEOA).

    Relatório ne’e kompila husi fiskalizadores PDHJ sira, ne’ebé deskreve:Prevensaun hada’et COVID-19, Identifikasaun no Tratamentu COVID-19, Garantia ba Ema nia Privasidade, Diskriminasaun no Stigma hasoru suspeitu no pasiente COVID-19, Asesu ba Informasaun, Direitu ba Ai-Han, Moris Adekuadu no Direitu Traballu, Asesu ba Edukasaun, Direitu ba Asisténsia Médiku iha ámbitu jerál, Moris la hó violénsia, inklui violénsia doméstika, no Atendimentu públiku iha tempo Estado Emerjênsia periodo primeiro. Relatório ho página 18 ne’e hato’o sucesso ne’ebé Governo alkansa durante EE, nomos hato’o rekomendasaun hamutuk  33 ba Governo hodi hadia servisu sira iha tempo tuir mai.

    Pontos principais husi relatorio:

    1. Em relasaun ho konfinamentu obrigatório, PDHJ rekoñese katak iha dezafiu oi-oin atu garante izolamentu fíziku hosi ema sira iha kuarentena, haree ba limitasaun kuartu atu garante akomodasaun individuál no dezafiu lojístika atu garante ai-han ho kualidade no kuantidade ne’ebé nesesáriu. PDHJ rekomenda atu Governo kontinua halo esforsu hodi hadi’ak fasilidade kuarentena atu garante tratamentu dignu no kondisaun di’ak no promove elaborasaun hosi autoridade saúde orientasaun klaru kona-ba disponibilidade ai-moruk, tratamentu no ai-hán ne’ebé bele garante sidadaun nia saúde durante tempu iha kuarentena.
    2. PDHJ rekoñese PNTL nia esforsu ne’ebé rezulta katak, ein jerál,  hala’o ninia funsaun ho di’ak, liu-liu asegura implementasaun medida sira atu prevene COVID-19 hanesan distansiamentu sosiál no bandu halibur ema ho númeru a’as liu duké ema na’in-lima. PDHJ rekomenda atu PNTL kontinua promove medidas necessárias sira hodi garante katak oficiais policias sira halao funsaun tuir deit regras Estadu Emerjênsia nian.
    3. PDHJ nota ho preokupasaun katak durante tempu estadu emerjênsia atu foti medida hodi kontrola sidadaun sira ne’ebé mai husi rai liur, líder instituisaun publika no seguransa no reprezentante husi orgaun soberano balun  utiliza mídia atu fó-sai deklarasaun ne’ebé promove uzu forsa esesivu ba forsa ho serbisu seguransa sira. PDHJ rekomenda atu garante katak sei la iha autoridade públika ne’ebé sei konsidera uzu violénsia esesivu nu’udar medida atu promove kumprimentu regra ida, ho ezaltasaun ka promosaun ba asaun ne’ebé viola legalidade demokrátika ne’ebé hatu’ur bazeia ba garantia fundamentál sira.
    4. Iha monitorizasaun PDHJ nian, komunidade barak mak expressa katak sira laiha kapasidade atu sosa no acesso ba máskara. Alem de ida ne’e, tamba difikuldade acesso ba bé, komunidade barak mak la halo tuir rekomendasaun husi Governo no Organizasaun Mundia Saude hodi fase liman bebeik. Tan ne’e, konsidera kapasidade financeira sidadaun sira nian iha tempo Estadu Emerjênsia, PDHJ rekomenda ba Governo atu fornece máskara protesaun nomos matérias sira hanesan hand sanitazer/alcol  ba sidadaun sira liliu sira ne’ebe kbi’it laek hodi garante kumprimentu ba regras sira Estadu Emerjênsia nian. PDHJ mos rekomenda ba Governo atu kontinua fasilita fornesimentu bé mos no sabaun iha via públicas nomos merkadu hodi fasilita komunidade sira kumpri regra no conselho Governo nian hodi moris higiene.
    5. PDHJ simu informasaun husi sidadaun sira iha fatin konfinamentu obrigatóriu balun, hanesan otél Novo Horizonte, katak autoridade kompetente viola sira-nia privasidade tanba fó-sai sira-nia imajen la hó konsentimentu ka autorizasaun husi sira. PDHJ rekomenda ba Governu atu garante katak informasaun kona-ba sidadaun nia identidade iha konfinamentu obrigatóriu bele fó-sai de’it bainhira iha autorizasaun ka konsentimentu husi sidadaun refere.
    6. PDHJ haree katak membru populasaun balun sente livre atu espresa a’an sentimentu diskriminatóriu no stigma ne’ebé mós promove uza violénsia nu’udar meiu potensiál atu hatán ba preokupasaun bazeia ba diskriminasaun ne’e. PDHJ rekomenda ba entidade públika hot-hotu tenke halo esforsu ida atu foti asaun hodi hatudu katak violénsia no diskriminasaun la’ós hanesan valór ne’ebé sosiedade Timor-Leste simu.
    7. Durante monitorizasaun, fiskalizadores PDHJ sira nota katak komunidades sira iha área rural ladun kumpri regras Estadu Emerjênsia hanesan distansiamentu sosial, nomos uza máskara wainhira halao atividades komersial sira iha merkadu, ba halo tratamentu dokumentus iha sede suco nomos lao iha via públika sira. Kumprimentu ba regras Estadu Emerjênsia nian importante tebes hodi prevene propagasaun moras Covid-19 iha Timor-Leste. Tan ne’e, PDHJ rekomenda ba Governo atu intensifika sosializasaun no sensibilizasaun medida preventiva COVID-19 ba komunidade sira iha área urbana no rural hodi garante kumprimentu regra sira Estadu Emerjénsia, inklui mobiliza lider komunitáriu atu sai ajente iha báze atu garante alkanse ema hotu ba informasaun sira-ne’e no hametin kapasidade fiskalizasaun implementasaun regra, inklui ba fatin komersiál sira husi entidade públika relevante.
    8. PDHJ kongratula Governu nia desizaun atu implementa medida apoiu finanseiru ba uma ka’in, maibé nota katak ho limitasaun ba transporte públiku no ho difikuldade atu sosa aihán sei la garante katak apoiu finanseiru ne’e sei reflete garantia nutrisaun no hahan ba ferik no katuas sira, ema ne’ebé inkapasidade liuliu ba labarik sira. PDHJ rekomenda atu Governu implementa ho lalais medida apoiu finanseiru ba uma ka’in sira no mós atu konsidera distribuisaun sasán báziku nian ba família vulnerável, inklui sira ne’ebé hela iha área remotas.
    9. PDHJ mós fahe preokupasaun ne’ebé populasaun balun hato’o kona-ba difikuldade asesu ba materiál iha área rurál no husu Ministério da Educação, Juventude e Desporto atu aselera distribuisaun materiál sira ba área rurál atu promove asesu ho kondisaun igualdade ba labarik hotuhotu. PDHJ mós rekomenda atu Governu bele konsidera distribuisaun materiál hamutuk distribuisaun ai-hán ka apoiu umanitáriu seluk.
    10. PDHJ simu kesar 8 ne’ebé relasiona ho uza forsa esesivu hosi membro PNTL la relasiona ho medida prevensaun COVID-19 durante Estadu Emerjénsia. Numeru ne’e hatudu katak komportamentu husi membro PNTL balun laos reprezenta atitude no atuasaun husi membro PNTL hotu ne’ebe halo servisu ho dedikasaun no profesionalismu.
    11. Durante monitorizasaun, PDHJ nota katak lideres komunitarias sira halibur hamutuk komunidade barak iha sede sucos nomos sede aldeias hodi promove tratamento documentos ficha famílias hodi hetan subsidiu husi Governo hanesan iha Suku Letefoho, Munisípiu Manufahi, Suku Lahomea no Suku Karabau, Munisipiu Bobonaro. Medida ida ne’e diak hodi garante sidadaun sira bele apoio subsidio husi Governo, maibe iha tempo hanesan mos fo risku ba komunidade sira hodi hetan hadaet husi moras Covid-19. Tan PDHJ rekomenda ba Governo atu orienta ba lider komunitarias sira (Chefe Suco no Chefe Aldeia) atu labele halo atividade ne’ebé halibur ema liu nain liman hanesan halo tratamento ficha família uma kain sira no seluk tan. Lider komunitarias sira presisa promove medidas sira ne’ebé hadok ema husi propagasaun moras Covid-19 liu husi visita ba sidadaun sira nia ema, en vez de, sidadaun sira mak ba iha sede suco.
    12. PDHJ congratula Governo ba aprovasaun medidas social no econômico sira hodi hatan ba impaktu negativu husi Estadu Emerjênsia nian ne’ebé sei hetan financiamento husi Fundo Covid-19. Tamba medidas hirak ne’e hatur ona iha enkuadramento legal sira, PDHJ rekomenda ba Governo atu garante katak jestaun orsamentu Fundo Covid-19 nian halo tuir deit regras sira ne’ebé iha. Precisa promove transparansia iha exekusaun orçamento ida ne’e hodi nune bele hasae konfiansa públiku nian ba órgão administrasaun pública sira iha tempo defisil ida ne’e.
    13. Relatório Semanal Estadu Emerjênsia Segundo (II) ba período 28 Abril to’o 10 de Maio 2020.

    Hahu husi 28 Abril 2020, Timor-Leste tama iha faze segundo husi Estadu Emerjênsia (EE) nian nudar estensaun ba período primeiro husi EE. PDHJ kontinua realiza monitorizasaun  implementasaun regra EE iha faze segundo ne’e. PDHJ identifica susesu no desafios ne’ebé hetan husi Governo durante monitorizasaun. Alem de ida ne’e, iha relatório ne’e, PDHJ mos hato’o rekomendasaun balun ba Governo hodi hadia implementasaun EE durante resto do período.

    1. Susesu ne’ebé halo husi entidade públika sira:
    2. Haforsa sosializasaun kona-ba COVID-19 iha Munisípiu sira no iha nível lokál, inklui promove fahe informasaun iha nível Aldeia balun no iha entidade públikane’ebé oferese serbisu públiku oinoin;
    3. Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) hatudu kapasidade atu hala’o serbisu promove prevensaun ba moras COVID-19 iha situasaun emerjénsia saúde nian, no iha tempu refere rezulta menus alegasaun uza forsa ka abuzu autoridade hosi PNTL sira;
    4. Promove manutensaun ba apoiu sosiál ba feto sira vítima violénsia ho atensaun espesiál ba prevensaun da’et COVID-19 nian, liuhosi asegura hosi autoridade públika apoiu atu loke filafali Uma Mahon iha RAEOA no mós estabelesimentu Uma Tranzitóriu iha Baucau ne’ebé sei garante tempu kuarentena ba feto no labarik sira hotu ne’ebé presiza protesaun hosi uma mahon;
    5. Garante atendimentu saúde iha fasilidade saúde sira nafatin fó asesu asisténsia saúde baibain durante períodu Estadu Emerjénsia, inklui garante funsionamentu atendimentu emerjénsia, atendimentu iha HNGV no mós iha klínika iha Ataúro;
    6. Reativa transporte públiku fó oportunidade ba populasaun bele kontinua hala’o atividade komersiál, inklui fa’an sira-nia produtu iha merkadu lokál;
    7. Hahú hala’o distribuisaun materiál eskolár iha eskola sira nu’udar mekamizmu ida atu implementa edukasaun inkluzivu liuliu iha área balun no hosi uma ka’in vulnerável;
    8. Esforsu hosi Gabinete Integrado Gestão Crise atu hametin privasidade ema-nian lori rezultadu pozitivu durante períodu monitorizasaun semana dahuluk nian no PDHJ la observa violasaun grave ba direitu privasidade ema-nian durante períodu monitorizasaun;
    9. Dezafiu no difikuldade ne’ebé mosu hosi realidade kombate COVID-19 rezulta hametin sentimentu solidariedade iha komunidade nia leet, no ho pozitivu grupu oinoin fó apoiu ba komunidade vulnerável liu
    • Desafio:

    Prinsipál desafio ne’ebé PDHJ identifka mak:

    1. Difikuldade ba Governu atu garante populasaun mantein nafatin sentimentu ne’ebé hatudu nesesidade hodi iha vijilánsia totál no kumpre nafatin regra konfinamentu voluntáriu, distansiamentu fíziku no fase liman nian, karik mai hosi sentimentu rezulta hosi susesu inisiál kontrola COVID-19. PDHJ observa movimentu maka’as hosi populasaun kuaze iha teritóriu tomak hahú hosi semana daruak estensaun Estadu Emerjénsia;
    2. Kumprimentu ba regra distansiamentu fíziku la halo ho uniforme iha teritóriu tomak, no PDHJ haree rasik katak iha fatin balun kumpre ho regra, balun la kumpre, situasaun ida-ne’ebé bele lori impaktu negativu loos ba hada’et COVID-19 no mós Estadu Direitu nian;
    3. Garante nutrisaun ba komunidade vulnerável dezafiu boot ida, ne’ebé risku atu sai situasaun grave haree ba dadus nutrisaun ne’ebé hatudu katak molok Estadu Emerjénsia besik labarik 50% iha situasaun mal nutrisaun nian. Durante semana dahuluk Estadu Emerjénsia seidauk iha distribuisaun ai-hán ka apoiu finanseiru ba komunidade hosi Governu;
    4. Kobransa hosi lideransa komunitáriu atu hala’o atividade hanesan rejistu Ficha Família la prevé iha lejislasaun no ho nune’e bainhira xefe suku halo kobransa komete ilegalidade ida;
    5. Difikuldade atu asegura asesu fasilidade oinoin ba populasaun iha Ataúro haree ba limitasaun transporte ne’ebé bele lori ba-mai sasán no ema atu garante moris adekuadu no asesu ba serbisu sira;

    3.      Rekomendasaun:

    Bazeia ba rezultadu monitorizasaun ne’ebé deskreve ho detalle iha relatóriu ida-ne’e, PDHJ rekomenda atu:

    • Entidade públika sira hotu no reprezentante hosi entidade públiku, ho espesiál lideransa komunitáriu, tenke sai ezemplu di’ak ba komunidade tomak no tenke garante sira rasik no entidade ne’ebé sira lidera kumpre ho rigorozu regra Estadu Emerjénsia, liuliu distansiamentu fíziku nian;
    • Governu intensifika informasaun iha nível komunidade no foti asaun relevante liuhosi metodolojia ne’ebé bele duni iha impaktu pozitivu muda komunidade nia hahalok;
    • Entidade públika sira hotu ne’ebé oferese serbisu ba públiku tenke ho urjente garante:
    1. Iha fasilidade fase liman ho asesu ba bé no sabaun, ne’ebé mós asesível ba ema ho defisiénsia;
    2. Iha sistema klaru atu ajuda komunidade mai hetan atendimentu atu respeitu distansiamentu fíziku nian, hanesan dada talin ka pinta iha rai, no garante katak iha funsionáriu dedikadu ida atu mantein kumprimentu ba regra sira;
    3. Asegura funsionáriu iha asesu ba ekipamentu hanesan máskara no katak iha duni monitorizasaun regulár hosi supervizór atu garante funsionáriu sira uza máskara, no ho nune’e sira bele hala’o atendimentu públiku la hó risku ba sira-nia saúde no hatudu ezemplu pozitivu ba komunidade tomak
    • PDHJ fó-hanoin katak komérsiu sira-nia responsabilidade mós inklui atu garante distánsia fíziku hosi sira-ne’ebé sei hein atendimentu, no husu ba autoridade públiku sira atu fiskaliza fatin sira komersiál ne’ebé baibain iha movimentu boot.
    • Governu tomak, ho kolaborasaun hosi autoridade sira iha nível Munisipál, no forsa seguransa tenke haforsa kapasidade atu fiskaliza no monitora implementasaun regra Estadu Emerjénsia iha teritóriu tomak, liuliu distansiamentu fíziku nian no bandu halibur malu, tanba bainhira la iha kumprimentu uniforme bele hafraku Estadu Direitu iha tempu Estadu Emerjénsia;
    • Kontinua garante forsa seguransa sei implementa regra Estadu Emerjénsia ho profisionalizmu no ho métodu edukativu nian, ne’ebé lalenok natureza Estadu Emerjénsia relasiona ho moras da’et;
    • Governu tenke halais medida apoiu ekonómiku ba komunidade sira no konsidera posibilidade atu halo distribuisaun ai-hán, ho parseria ho sosiedade sivil, ba Uma Ka’in ne’ebé hela iha fatin izoladu liu no ne’ebé vulnerável liu;
    • Ministériu Administrasaun Estatál tenke garante sosializasaun ba regra katak Xefe Suku labele halo kobransa atu rejistu Ficha Família nian tanba seidauk prevé iha lejislasaun posibilidade atu halo kobransa refere. Karik lideransa komunitáriu kontinua nafatin halo kobransa depois hetan informasaun klaru hosi Governu, entaun MInistériu Administrasaun Estatál tenke foti medida atu halo partisipasaun krime ba Comissão Anti-Corrupção ka Ministério Público;